Redaktori

Stručne niečo o členoch redakcie :)

Šéfredaktor

-stanka-

Volám sa Stanislava Lukáčová a po príchode na našu fakultu moje kroky viedli na Ústav chemického a environmentálneho inžinierstva, kde študujem odbor Chemické inžinierstvo. V tíme časopisu som pomerne krátko, využila som výzvu pre nových redaktorov a pridala som sa v októbri 2015. Písaniu som sa venovala už na základnej škole a aj počas strednej školy som bola členom viacerých redakcií. V tejto našej fakultnej mi Radikál dal možnosť realizovať nielen vlastné nápady, ale aj spoznať zaujímavých ľudí na fakulte. Pretože spoznávať nové veci ma baví najviac, či už v bežeckých alebo turistických topánkach, so skvelými ľuďmi a dobrou knihou v ruke.


Grafika

naša grafička

Volám sa Nikoleta Országhová a práve začínam študovať inžiniersky odbor Technológia ochrany životného prostredia. Mojou úlohou v časopise je dodať mu konečnú podobu, čiže pohrať sa s grafikou, aby bol schopný ísť do tlače. Nikdy som si nemyslela, že práve ja by som mohla byť členom školského časopisu. Do tímu Radikálu som sa dostala v roku 2014 a to úplnou náhodou na chodbe Gardy, kde som sa zoznámila s bývalým šéfredaktorom. V tých časoch som ani len netušila, ako sa ovláda program na grafiku časopisu, ale keďže ma vždy bavilo naučiť sa niečo nové, tak som sa do toho pustila. Okrem iného ma bavia všetky druhy športu, hlavne futbal, rada si pozriem dobrý seriál či prečítam dobrú knihu.


Redaktori

-filip-

Čaute decká, nie som z Grécka a ani oranžový nie som. Volám sa Filip Pančík a pochádzam zo srdca Slovenska, z dediny Čierny Balog. Stručne o mojej domovine: na dedinu veľa obyvateľov, Čiernohronská železnica a futbalový trávnik, ktorý predeľujú s hľadiskom koľajnice (nie nerobím si srandu, vygooglite si to). Ok, dosť bolo zemepisu, teraz ku mne. Mám 22 rokov, čiže si stále môžem spievať hity od Taylor Swift a zvaliť to na neukončené pubertálne obdobie. Som čerstvý bakalár (titul mi ešte nezapadol prachom). Na našu školu som nastúpil na odbor CHEMAT, momentálne však študujem na Oddelení analytickej chémii. Okrem toho, že som študent, som aj redaktor školského časopisu Radikál - prekvapenie, však? Čo také pekné by som o sebe povedal. Mnohí z vás ma poznajú na základe môjho účesu, som skvelý, pekný, inteligentný a hlavne skromný. Najprv vojde do miestnosti skromnosť a potom ja. Čo sa mojich koníčkov týka, nie je ich veľa. Ako každý človek čítam knihy - poväčšine krimi, fantasy, ale ako citlivá duša som raz prečítal aj knihu Pýcha a predsudok, pri ktorej som neraz zatlačil slzičku od toľkej lásky. Okrem iného mám rád filmy. Síce sa nepovažujem v tomto smere za erudovaného odborníka, ale dokážem vám poradiť pár lepších kúskov. Samozrejme, nie som len nazadkused, občas sa chodím aj prebehnúť alebo si zacvičiť, ale to len tak, aby sa nepovedalo. Bodlo by inak asi aj povedať, ako som sa dostal do organizácie Radikál. Nuž, dlhá story to nie je. Písal sa rok 2013 (asi?). Ešte bývalý šéfredaktor hľadal pár ľudí, čo by boli ochotný písať pre školský časopis a keďže mňa písať vždy bavilo, slovo dalo slovo, ja som poslal pár článkov a... Elá hop, bol som súčasť organizácie, ktorá ma stále baví. Týmto by som však rozpravy o mojej skvelej osobe ukončil (treba si nechať aj kus tajomna). Ešte sa ale môžete pokochať mojimi fotkami.


-xyz-

Volám sa Ján Janošovský a momentálne som doktorandom na Ústave chemického a environmentálneho inžinierstva. Do Radikálu som sa dostal začiatkom septembra 2015 po 1,5-ročnej anabáze v študentských organizáciách (študentská časť Akademického senátu FCHPT a Chemický parlament). A hneď som zakotvil na pozícii šéfredaktora, kde som sa viac-menej našiel. Videl som, že náš fakultný časopis stagnuje (možno presnejšie upadá), a preto som sa rozhodol prevziať v ňom opraty. Pár krušných chvíľ, budovanie nového tímu redaktorov vystuženého skúsenými harcovníkmi a vznikla súčasná redakcia Radikálu, ktorej plne dôverujem a verím, že časopisu svitá na lepšie časy. Teraz už som síce len v pozícii redaktora, ale rozhodne sa venujem časopisu naplno. Okrem písania pre Radikál sa venujem vo voľnom čase aj športu, najmä futbalu, a nekonečným politickým debatám pri ľahkých povzbudivých nápojoch.


-ivka-

Volám sa Ivana Tóthová a pochádzam z Bratislavy. Na FCHPT som študujem odbor Biotechnológie a potravinárska technológia. Vždy som mala pozitívny vzťah k prírodným vedám, pre mňa nevyčerpateľnému zdroju poučenia, zaujímavostí a vedomostí o podstate života ako takého. Od detstva sa venujem literárnej tvorbe a počas základnej i strednej školy som sa venovala študentskej žurnalistike – preto keď Radikál hľadal nových členov, dlho som neváhala. Privítal ma maličký, ale srdečný kolektív ľudí, s ktorými mám minimálne jedno spoločné – lásku k písaniu. Doposiaľ sa mi podarilo načerpať v redakcii mnoho skúseností – bola som svedkom viacerých podujatí organizovaných fakultou a porozprávala sa s vynikajúcimi odborníkmi. Túžim sprostredkúvať mojim spolužiakom významné udalosti a dianie, vnášať na stránky časopisu čosi z každodenného života fakulty a jej študentov. Písanie o kultúre, vedeckých objavoch a vlastných myšlienkach – považujem za úžasné rozptýlenie. Do nášho časopisu prispievam čímkoľvek, čo zaujme moju pozornosť – vtipom, postrehom, fotkou, úvahou alebo faktom. Vo voľnom čase venujem kresleniu, fotografovaniu, rada si pozriem dobrý film alebo prečítam knihu.


-bibs-

Keď sa po takmer 3-mesačnom zaháľaní toho mála mozgových buniek, ktoré po maturite ostali plniť svoju funkciu, núkala nová nádejná šanca zmeniť adresu trvalého bydliska za prechodné, stala som sa ja, Bibiána, študentkou Fakulty chemickej a potravinárskej technológie. Počiatky prispievania mojej vlastnej tvorby verejnosti siahajú hlboko, kdesi až na základnú školu. Ako roky bakalárskeho štúdia postupne plynuli, sprostredkovanie rôznorodých informácií iným študentom, láska k slovenčine či vlastné zanietenie pre písanie boli čoraz podnecujúcejšie. Preto som neváhala a rozhodla som sa pridať k členom redakcie vtedajšieho Radikálu. Dnes patrím do kolektívu Oddelenia environmentálneho inžinierstva a už pekné tri roky som súčasťou redakcie fakultného časopisu, prinášajúcej Vám najnovšie a tie najzaujímavejšie informácie nielen zo sveta chémie. Okrem žurnalistiky ako takej inklinujem k dobrej hudbe či filmu. Neodmietnem zaujímavú debatu a nepohrdnem kvalitnou knihou. Milujem spoznávať nových ľudí, milujem život.


-šnajdy-

Volám sa Ivan Schneider a študujem na FCHPT od roku 2014, presnejšie na tak známom a milovanom chemickom inžinierstve. Dovolím si citovať doc. Ing. Jána Stopku, CSc.: „Na svete neexistuje nič ľahšie ako chemické inžinierstvo, veď je to len o sedliackom rozume.“ Asi všetci môžeme s týmto výrokom hrdo súhlasiť. Veď nie pre nič za nič sa hovorí, že študovať bakalára na FCHPT je najkrajších 5 rokov života. No ale poďme k tomu, kto som, čo som a prečo vás tu otravujem. Takže od roku 2017 som hrdým členom nášho milovaného časopisu Radikál, a to na pozícii športového redaktora. Bol som naverbovaný naším šéfredaktorom asi hlavne kvôli mojej úžasnej schopnosti všade byť, všetko vidieť a o všetkom vedieť. Pochádzam z mestečka Fiľakovo, na juhu stredného Slovenska. Možno si viacerí z vás pomyslia: „Aha, Maďar!“ No nie je to celkom tak. Som hrdý Slovák a som len rád, že ovládam od malička jeden z najťažších jazykov na svete – maďarčinu. Našu fakultu reprezentujem vo futbale/futsale od prvého ročníka a tak vám hlavne tento šport budem vedieť reprodukovať z prvej ruky. Pokúsim sa spestriť našu športovú sekciu a prinášať vám overené výsledky, hodnotenia a pikošky z diania na našej športovej scéne. Dúfam, že sa rýchlo do časopisu začlením a že sa zhostím mojej úlohy čo najlepšie. Cieľom je, aby ste vy čitatelia, boli s mojimi žurnalistickými kreáciami spokojní.


-eby-

Ahojte, čaute! Moje meno je Dária Nitrayová, pre tých vnímavejších a môjmu srdcu blízkych som jednoducho Eby. Po úspešnej maturite v domovskom Pezinku nasledovalo rozhodnutie, čo ďalej so životom. Podobne ako u asi piatich percent študentov našej fakulty, som ako prvú a jedinú možnosť zvolila FCHPT. Po dvoch rokoch uvažovania, ktoré odvetvie tak rôznorodej vedy študovať bližšie, som sa rozhodla spáchať rituálnu samovraždu a obhájiť svoju bakalársku prácu na Oddelení organickej chémie s nádejou, že sa jedného dňa stanem šikovným organickým syntetikom. Momentálne, ako študentka prvého ročníka inžinierskeho štúdia, čerpám zvyšky tejto nádeje a keďže mám nadmerne veľa voľného času, rozhodla som sa okrem Klubu Sokrates (ktorého som spoluorganizátorkou) ulahodiť tomu spisovateľovi milujúcemu slovenčinu vo mne a tiež sa pokúsiť vytvoriť akýsi pomyselný mostík medzi Sokratom a Radikálom. Preto som sa prihlásila na pozíciu redaktorky študentského časopisu Radikál (ostatne, to je jednoduchý dôvod, prečo sú na blogu tohto časopisu moje fotky s týmto nemotorným popisom). Čo by som ešte o sebe povedala... Milujem dobrú hudbu, filmy a voľný čas (haha) strávený s ľuďmi, ktorých milujem. Snáď už len pre tých (Vy viete!) geografie menej znalých, PEZINOK JE MESTO!


-paťka-

Volám sa Patrícia Drozdová a pochádzam z malej dedinky neďaleko Zvolena. Do Bratislavy ma priviedlo štúdium odboru Biotechnológia na FCHPT. Mojou najväčšou záľubou sú knihy rôzneho žánru, medzi tie obľúbené patria trilery, krimi, horory a romány. Nechcela som byť len tá, čo príbehy číta, ale ich aj tvorí a tak som sa stala členkou tímu Radikál. Skúsenosti s písaním som začala naberať už na základnej škole. Svet kníh nie je jediný, ktorý preferujem. Rovnako času rada venujem aj športu. Moju pozornosť má bicyklovanie, korčuľovanie, behanie a v zime je to lyžovanie. Som rada, že do nášho časopisu môžem svojimi nápadmi a skúsenosťami prispievať aj ja.


Fotograf

náš pikachu

Zdravím tých, ktorí došli až sem. Volám sa Tomáš Kurák a som spolupacient rovnakého ústavu ako hore uvedený -xyz-. Keďže časopis len s písmenkami, slovami a podobnými srandičkami by bol fádny, je potrebné kde tu hodiť aj nejakú fotku. A tu nastupujem na rad ja, fotograf časopisu Radikál. Nemám ani najmenšie tušenie, ako som sa dostal na tento post, ale rozhodne sa tomu nebránim. A aby som nezaháľal za svojimi kolegami z časopisu, tak aj ja napíšem niečo o sebe. Čím začať? Asi tým, že som stručný.


J. F. Kennedy pred Americkou asociáciou vydavateľov novín

"Naša tlač nebola chránená ústavou kvôli rozveseleniu a zábave, kvôli vyzdvihovaniu triviálneho či jednoducho kvôli tomu, aby „dala verejnosti, čo si žiada“ – ale preto, aby informovala, podnecovala, reflektovala, odhaľovala nástrahy a príležitosti, naznačovala možné krízy a naše možnosti, aby viedla, formovala, vzdelávala a občas dokonca i pobúrila verejnú mienku."