Ako sa stať Batmanom

napísal -zuzka-07.03.2017

Delfíny a netopiere sú schopné dorozumievať sa prostredníctvom zachytávania odrazených zvukových vĺn. Ako sme na tom my ľudia, dokážeme sa naučiť echolokáciu bez toho, aby nám evolúcia nadelila špeciálne orgány? Môže sa z každého z nás stať Batman?

Ako na to

Keď netopier letí v tmavej jaskyni, emituje sériu zvukov s vysokou frekvenciou. V priebehu jednej sekundy je schopný vydať až 200 zvukov podobných kliknutiu. Netopiere sú na základe odrazu signálov na okolitých objektoch schopné rozoznávať okolie, v ktorom sa nachádzajú a naplánovať svoje ďalšie konanie.

imgAnalyzovať odrazené kliknutie nie je žiadna maličkosť. Treba si dať pozor na intenzitu, smer a rýchlosť vracajúceho sa zvuku. Aby bolo vyhodnocovanie dostatočne efektívne a aby si netopiere nenarazili nos o stenu jaskyne, vyvinuli sa u nich špeciálne orgány. V nose majú organelu, ktorá im pomáha generovať špecifické kliknutia.

Je teda možné, aby sme využívali echolokáciu aj my, ľudia?

V posledných rokoch pribúda dôkazov o tom, že echolokácia nie je tabu ani pre bežných smrteľníkov. Neoplývame síce schopnosťou dorozumievať sa týmto spôsobom od prírody, môžeme sa ho však vďaka tvrdému tréningu naučiť.

Veľa jedincov sa naučilo echolokáciu z nutnosti. Reč je najmä o slepcoch, medzi ktorých patrí aj Daniel Kish. Netreba si ho však predstavovať ako pomalého uja so slepeckou palicou, ale ako aktívneho človeka, ktorý aj napriek svojej slepote lezie po vrchoch, riadi bicykel a dokáže prežiť v divočine.

Daniela často nazývajú aj Batman, pretože všetky tieto divoké aktivity vykonáva, podobne ako netopier, len vďaka echolokácii.

Ako to však Kish dokáže? Presne túto otázku si kládlo mnoho vedcov a podrobili jeho superschopnosti sérii špeciálnych testov. Došli k záveru, že Daniel síce nemá nejaký špeciálny radar ako netopier, ale princíp jeho echolokácie je veľmi podobný. Pre spustenie echolokácie musí vydať špeciálny zvuk.

imgVäčšina ľudí dorozumievajúcich sa echolokáciou je schopná vytvoriť zvuk podobný kliknutiu delfínov alebo netopierov. Najčastejšie ho vykonávajú vytvorením vákua tak, že potiahnu jazyk oproti podnebiu.

Nech by sme sa snažili akokoľvek, nedokážeme vytvoriť 200 klikov za sekundu ako zvieratá. Našťastie nám to však nezabráni v echolokácii. Kish, napríklad, vydáva zvuk iba v prípade, že potrebuje novú informáciu o zmene polohy, čo je iba každých pár sekúnd.

Keď vyšleme špeciálny klik do okolia, šíri sa všetkými smermi. Zvuk ako vlna sa ohýba na predmetoch okolo nás. Následne sa vráti späť do našich uší. Hlasitosť vracajúceho sa kliknutia je omnoho slabšia, avšak vďaka tréningu je možné identifikovať okolie i z tak slabého zvuku.

Na prvý pohľad sa zdá táto predstava nereálna. Avšak s malou echolokáciou sa stretávame každý deň bez toho, aby sme o tom vedeli.

imgKaždý z nás je vybavený dvoma ušami. Neustále vyhodnocujeme svet pomocou pravého aj ľavého ucha. Predstavte si, že niekto na vás hovorí. V prípade, že je dostatočne blízko, dokážete rozoznať, či sa od vás nachádza vpravo alebo vľavo, bez toho, aby ste ho videli. Je logické, že mozog vyhodnotí ako silnejší signál z ucha, ku ktorému je hovoriaci ku vám bližšie. Nestrácajte teda nádej, sme schopní intuitívne robiť veci, ktoré si často ani neuvedomujeme.

Nám, ľuďom, ktorí sme boli obdarení párom zdravých očí a pohybujeme sa väčšinou vo viditeľnom prostredí, sa zdá echolokácia ako zbytočná frajerina. Jej význam sa však prehlbuje u jedincov, ktorí sa nemôžu spoliehať na svoj zrak.

Na základe najnovších poznatkov v oblasti echolokácie sa snaží organizácia World Access for Blind organizovať tréningové kurzy a semináre pre nevidiacich. "Keď budete trénovať dve hodiny denne, tak už v priebehu pár týždňov môžete rozoznávať objekty pred sebou." povedal pre Science Daily Juan Antonio Martinez, autor najrozsiahlejšej štúdie zaoberajúcej sa touto tematikou.

Echolokácia teda nedodáva ľuďom superschopnosti a nepretvára ich na Batmanov, ale ponúka svetielko v tmách tým, ktorí ho potrebujú.